Antonín Mára - Z histórie Československých dukátov
K významnému jubileu, k piatemu výročiu Československej republiky, boli v roku 1923 vydané prvé Československé zlaté mince. Boli to (jedno) dukáty a dvojdukáty, na ktorých razbu bola vypísaná celoštátna súťaž, do ktorej sa prihlásili všetci významní sochári a medailéri tej doby.
Bol to napríklad Jaroslav Benda, Jaroslav Brůha, Jan Čejka, Zdeněk Dvořák, Josef Fojtík, Antonín Odehnal, Josef Šejnost, Otakar Španiel a ďalší. Jedným z nich bol tiež Antonín Mára. Z osemdesiatychdvoch návrhov, ktoré vtedy komisia obdržala, zvíťazila spoločná práca Otakara Španiela a Jaroslava Bendu.
Za svoj návrh bol odmenený aj Mára. Jeho dukát sa komisii páčil, a tak sa po 100 rokoch zaslúžene dočkal svojej realizácie.
Verím, že aj Márov dukát si získa obľubu českej a slovenskej verejnosti, ktorá iste ocení prácu umelcov v Kremnici, kde bola táto minca razená.
Sochár, medailér a pedagóg, Antonín Mára, sa narodil 28. 6. 1877 v Prahe a zomrel 27. 2. 1946 tamtiež. Po absolvovaní základného vzdelania bol prijatý na Pražskú Umelecko - priemyselnú školu ku profesorovi Celestinovi Kloučkovi. Jeho ďalšími pedagógmi boli Stanislav Sucharda a Felix Jenewein. V roku 1899 štúdium ukončil.
V nasledujúcich rokoch podnikol niekoľko študijných ciest do Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Talianska, Ruska a ďalších krajín. Pracoval tiež vo Viedni, kde vytvoril radu plastík pre dvorný hrad a podieľal sa tiež na plastickej výzdobe múzea v Magdeburgu.
V roku 1907 realizoval štukové plastiky v letohrádku neskoršieho Československého premiéra Karla Kramářa na Kryme. V rokoch 1909 až 1930 sa venoval pedagogickej činnosti ako profesor na Štátnej priemyselnej škole sochárskej a kamenickej v Hořiciach.
Antonín Mára je autorom rady vojnových pamätníkov, figúr, reliéfov, pamätných dosiek, medailí a ďalších prác. V jeho ateliéri sa zrodili pomníky Karla Havlíčku Borovského pre mesto Hořice, Kryštofa Harantu z Polžíc a Bezdružíc pre Hrad Pecka, busty prezidenta Tomáša Gariga Masaryka, predsedu vlády Jana Černého, Josefa Kajetána Tylu a náhrobky Matka či Kvet Egyptu. Je potrebné ešte pripomenúť plastickú výzdobu Wilsonovho nábrežia, vtedajšej Zemskej banky a Obecného domu v Prahe. Z voľných plastík sú najznámejšie Spomínanie, Človek, Problém a Pieta.
Autorom tohto textu je Inžinier Jiří Boháč, Súdny znalec v odbore numizmatika.
English